V jeden deň, keď som bola ešte mladá, stretla som starca. Slepý bol a isto i bolesti mal, no kráčal. Stále ďalej a ďalej. Na perách zopár viet. Potom pozrel na mňa a povedal. ,,Ty máš svoj rovnako ako. Budeš si musieť vybrať. Ja som si vybral. Kráčať svetom dokiaľ spásu neuzriem a nepredám jej múdrosť. V tej chvíli nechápal som. No t cena, cena o ktorej hovorili bola privysoká." povedal. Potom sa zvalil na zem. bolo počut len akýsi chripot. Tichý klapot srdca. Buch, buch. A tam, uprostred lesa, rovno pod mojimi nohami zomrel. Snáď som vtedy cítila čosi čo ma malo varovať. Ten podivný des.

The child without a name grew up to be the hand
To watch you, to shield you, or kill on demand
The choice he'd made he could not comprehend
His blood a grim secret they had to commend

Dieťa bez mena vyrástlo, aby sa stalo rukou

Sledovalo ťa, chránilo ťa, alebo zabíjalo na požiadanie

Voľbe, ktorú urobilo nerozumelo

Jeho krv - hrozné tajomstvo, ktoré muselo kontrolovať

He's torn between his honor and the true love of his life
He prayed for both but was denied

Rozpoltené medzi cťou a pravou láskou svojho života

Modlilo sa za oboje, ale bolo odmietnuté

Bolo to ako hovoril. Každý má svoj osud. Možno keby som vtedy počúvala, nebola by som dnes tam kde som. Lenže pýcha - česť, ako sme ju radi zamieňali je nevyspytateľná potvora. Donúti nás trápiť tých čo milujeme. Prinúti nás pochovať naše túžby a sny hlboku do seba. Donúti nás umčať nádherné predstavy. Mučí nás. Ale je naša. To mi sa ňou mučíme. To my ňou týrame ostatných. Rozbijeme svoje sny a prach z nich si sipeme do očí celý život. Lebo to je to čo nám nakoniec zostane. Len prach. A nič viac.

So many dreams were broken and so much was sacrificed
Was it worth the ones we loved and had to leave behind?
So many years have passed, who are the noble and the wise?
Will all our sins be justified?

Tak veľa snov bolo rozbitých a obetovaných

Stálo to za tých, ktorých sme milovali a nechali ísť?

Tak veľa rokov uplynulo, kde sú tý vznešený a múdry?

Budeme oslobodený od všetkých našich hriechov?

Pýcha nás donúti robiť veci, ktoré by sme nikdy nespavili. Ukladá nám život na kopu ostatných, zmarených životov. Stahuje nás putami sľubov a prísah. Stavia cestu nášho života na úplne inú stranu akoby sme chceli. Jediný omyl, jediná chyba nás môže zniesť tak hlboko, že už nedostaneme možno utiecť. nebudeme môcť zmysnúť, ani sa jednoducho vypariť. Ale nie je snáď v tom zmysel mučedníctva?

The curse of his powers tormented his life
Obeying the crown was a sinister price
His soul was tortured by love and by pain
He surely would flee, but the oath made him stay

Prekliatie jeho síl  mu ztrápilo celý život

Muselo nasledovať korunu za strašnú cenu

Jeho duša bola mučená láskou a bolesťou

Určite by utieklo, ale prísaha ho donútila zostať

He's torn between his honor and the true love of his life
He prayed for both but was denied

Rozpoltené medzi cťou a pravou láskou svojho života

Modlilo sa za oboje, ale bolo odmietnuté

So many dreams were broken and so much was sacrificed
Was it worth the ones we loved and had to leave behind?
So many years have passed, who are the noble and the wise?
Will all our sins be justified?

Tak veľa snov bolo rozbitých a obetovaných

Stálo to za tých, ktorých sme milovali a nechali ísť?

Tak veľa rokov uplynulo, kde sú tý vznešený a múdry?

Budeme oslobodený od všetkých našich hriechov?

A nakoniec, keď už môžne byť voľný, nedostaneme možnosť povedať čo sme v sebe celý čas držali. Naše sny boli umlčané a tak to zostane. Ak sme raz vo svojom srdci udusili pravdu, nemôžeme ju znova nájsť. Snáď ak akési jej zrnko prežije, možno v tedy. No nezostáva nám nič iné ako večne kráčať kým neobjavíme nový zmysel, lebo i naše životy potom stratia jednotvárnoť. Už nebudú podobné ako vajce vajcu. Už nebudú ťaživo šedé. Získajú niečo žiarivé a neskutočné. Získajú farbu nádeje.

Please forgive me for the sorrow
For leaving you in fear
For the dreams we had to silence
That's all they'll ever be
Still I'll be the hand that serves you
Though you'll not see that it is me

Prosím, odpusť mi ten žiaľ

To, že so ťa v strachu opustila

To, že sme museli umlčať naše sny

a že to tak zostane navždy

Stále budem rukou, ktorá slúži

napriek tomu, že nevidíš, že som to ja

So many dreams were broken and so much was sacrificed
Was it worth the ones we loved and had to leave behind?
So many years have passed, who are the noble and the wise?
Will all our sins be justified?

Tak veľa snov bolo rozbitých a obetovaných

Stálo to za tých, ktorých sme milovali a nechali ísť?

Tak veľa rokov uplynulo, kde sú tý vznešený a múdry?

Budeme oslobodený od všetkých našich hriechov?