,,Sestrička. Pamätáš sa na motýle a húsenice? Myslím, že je načase vyletieť." šepla len.

,,Jadyn?... Jadyn?... Ona ma položila!" mrmlala som si pod nos. V

,,Som doma." zakričala som do útrob stíchnutého domu. Cítila som v dome niečiu prítomnosť. A veľmi dobre som vedela. kto je moja nepozvaná návšteva. ,,Viem, že si tu Elianel. Dobre to vieš, takže vylez." smiala som sa. maličká moja, aká si len naivná vo svojej detskej nevinnosti.

Ticho. Srdcervúce ticho. Premýšlali ste už niekedy prečo to tak je? Prečo sa čas akoby zastavil? Chladná noc, či púštny deň. Nezáleží na tom. To ticho, také srdcervúce a desivé. Ticho, keď všetko živé zatají dych v očakávaní. To ticho značí náš príchod. Volajú nás rôzne. Strážcovia, atrážny