Chcela som Deamona udrieť. Zastavil ma. Prirodzene.
,,Po 39. krát, uvolni sa. Ak by som ťa teraz udrel do ruky zlomím ti ju. Sústreď sa! Nebudem ti to opakovať znova."
,,Môžeš sa na chvíľu prestať hýbať?" zavrčal podráždene Deamon.
,,Ale áno." povzdychla som si. Nechcela som Deamona dráždiť, keď už je pekne naštvaný. ,,Au!"
Rozmýšlate čo sa stalo? Aj ja. Posledných pár týždňov je vážne ubehaných ulietaných a príšerne náročných. To samozrejme narušuje môj rozvrh a celé týždne prakticky len čakám, čo sa stane. To ma nejakým prečudesným spôsobom
Vízie...
Je mi strašne ľúto, že sa ozývam až teraz, ale môj PC sa rozhodol ukázať mi prečo
Dlhé roky vojny začínajú- časť 2.
Úporne som venovala pozornosť práci a občas som odpovedala na zvedané otázky. Rany neboli ani trochu pekné, kvôli