• Úprimná? Beznádejne i keď niektoré veci sa hovoria ťažko.
  
• Sebavedomá? Ako kedy.
  
• [ Pokračování článku ]

Ticho. Srdcervúce ticho. Premýšlali ste už niekedy prečo to tak je? Prečo sa čas akoby zastavil? Chladná noc, či púštny deň. Nezáleží na tom. To ticho, také srdcervúce a desivé. Ticho, keď všetko živé zatají dych v očakávaní. To ticho značí náš príchod. Volajú nás rôzne. Strážcovia, atrážny

Tiché ráno. Tak ako vždy. Sedieť v kancelárii ma nijako nebavilo, no nedalo sa inak. Práca nás živila. Znudene, som sa preklikávala registráciu. V ušiach mi zneli divné zvuky. Prečo lietadlá lietajú tak nízko? bleslo my mysľou. A potom to začalo. Hluk zosilnel. Celá budova sa prudko otriasla. Nasledoval

Dodnes si pamätám, ako som sedela na sedačke a pozerala na mimoriadne správy. Písal sa rok 2001. Mala som len päť rokov, ale stále si to pamätám. Lietadlá, oheň, bolesť, strach, nárek a trosky. Odvahu, silu a ochotu pomôcť. Deň, ktorý otriasol celým svetom. Nedokážem si ani

Poznamenávam, že kapitoly sú zoradené chronologicky, teda podľa časovej priamky. Nepočítam s veľa kapitolami. S pridávaním to bude ešte horšie. Stredná je sviňa a ja nemám možnosť sa celý deň dostať na pc. Výnimkou sú pondelky a výkendy. Samozrejme, ak budem