Niekde vedľa mňa som počula nepríjemný hluk. Ježišku na krížku! Kašlem celý budík! Nervačila som sama pre seba. Pretočila som sa na druhý bok a plesla po budíku. Konečne sklapol. Povie mi niekto čo vlastne robí idiotský budík v nemocnici?

Nepamätám si deň. Nezaujíma ma miesto. Podstatné je asi len to, že sa konečne po tak dlhej dobe cítim dobre. Je neuveriteľne príjemné byť po tých štrnástich dňoch opäť byť v

Okej. Ak som si myslela, že sýkorka je celkom v pohode, tak teraz som si bola istá, že som mimo. Veľmi mimo. Potichu som sa zdvihla z postele. papiere som jemne (vážne to bolo jemne?) položila na kraj nočného stolíka. Šuchtavo som sa odvliekla za dvere. nemala som sa najskôr spýtať kam mám

Táto kapitolka je trochu kratšia, ale začína sa niečo diať, niečo veľké. Užite si ju...

Už je to tu...Zase!

...Dve vysoké postavy...