"Radšej zhorieť, ako pomaly vyhasínať...
Radšej byť svetielkom nádeje, ako uhlíkom nešťastia...
radšej žiť podľa seba, ako byť nešťastná..."

Dodnes si pamätám, ako som sedela na sedačke a pozerala na mimoriadne správy. Písal sa rok 2001. Mala som len päť rokov, ale stále si to pamätám. Lietadlá, oheň, bolesť, strach, nárek a trosky. Odvahu, silu a ochotu pomôcť. Deň, ktorý otriasol celým svetom. Nedokážem si ani

Keď sa už osud zahráva, tak poriadne. Z v podstate veľmi dobrej predstavy dňa som sa dostala až niekam na dno. Skriňu sme síce postavali, nakúpili sme aj mäso na zajtrajšiu grilovačku, čoby oslavu mojich mením (Nikol 29.8.). Začalo sa samozrejme všetko kaziť dnes na začiatku, ráno, len čo

Klesla som. Prekvapivo mi to nevadí. Tý čo ma poznajú asi teraz hladajú oči na podlahe, keď vidia ako začínam z denníčkovaním. Nedeste sa som v poriadku. Prežijem to. Možno :D